Penélope, pokladajú ťa za jednu z najkrajších hviezd Hollywoodu. Myslíš si, že dostávaš úlohy vďaka tomu, ako vyzeráš?

Nie, to si nemyslím. Ľudia vždy hovoria o veciach, ktoré súvisia s touto témou, a citujú vety, ktoré som nikdy nepovedala! Dostávam predsa množstvo úloh, ktoré nemajú nič dočinenia s výzorom. A čo má vlastne vzhľad spoločné s herectvom? Pramálo. Skutočne často neuvažujem o tom, ako vyzerám. Na svete sú dôležitejšie veci. Preto nemám rada ani posadnutosť starnutím a faceliftingmi. Nemám nič proti ľuďom, ktorí podstúpia malé úpravy, aby sa cítili lepšie. Ale skutočne by to malo zostať v určitých hraniciach.

Čo je pre teba v živote skutočne dôležité?

Keď vidím svoju rodinu v Madride! To je najdôležitejšia vec v mojom živote. Snažím sa byť s nimi tak často, ako sa dá, ale viete si predstaviť, že to nie je také jednoduché. No Španielsko je a navždy bude mojím domovom. Je dobre vedieť, že máte ľudí, ktorí vás tak veľmi milujú a že sa tam môžete vrátiť vždy, keby sa vám v živote niečo stalo. V Los Angeles som však tiež dala dokopy malú španielsku komunitu. Kedykoľvek je to možné, stretávam sa so Salmou Hayek, Shakirou alebo s Antoniom Banderasom. Rozprávame sa po španielsky, spoločne varíme a veľmi si to užívame. A keď cítim, že mi príliš chýba domov, nasadnem na lietadlo do Madridu a strávim tam aspoň pár dní.

Spomenula si Salmu Hayek. Vy dve ste vraj veľmi dobré priateľky...

Áno, už niekoľko rokov sme najlepšie priateľky. Niekedy nám producenti ponúkajú súčasne rovnakú úlohu a hovoria: „Túto rolu môžeš hrať jedine ty.“ Nuž, nemôžu tušiť, že si vymieňame aj tento druh informácií. A zakaždým sa na tom nesmierne zabávame. Ak začneme debatu, niekedy trvá 12 hodín – bez prestávky!

Na niektorej z tlačových konferencií si povedala, že nemáš strach zo starnutia...

Áno, presne. Teším sa naň! Pretože viem, že v nasledujúcich desaťročiach ma čaká veľa krásnych vecí. A to môže človek dosiahnuť iba tak, že zostarne. Keď máte 20 alebo 25, tak to má, samozrejme, tiež svoje výhody, ale starnutím sa človek stáva ucelenejšou ľudskou bytosťou. Jediné, čoho sa obávam, keď zostarnem, sú choroby...

Máš strach zo smrti?

Hm, nechcem zomrieť mladá. Ale omnoho viac sa bojím ďalších reakcií na to. Pred pár rokmi som bola v lietadle, ktoré takmer havarovalo. Piloti nepovedali nič, ale pristáli sme na inom letisku. Vypadli aj kyslíkové masky. Bolo to hrozné, tým viac pre mňa, ktorá má strach z lietania. No v tej chvíli som sa viac bála o moju rodinu a myslela som na bolesť, ktorá by ich sužovala, keby sa dozvedeli o mojej smrti.

Máš 33 rokov. Neuvažuješ pomaly, že by si sa stala matkou?

V tejto chvíli nie. Nasledujúcich niekoľko rokov by som sa chcela ešte venovať herectvu. No ani s dieťaťom by som neprestala pracovať. Myslím, že by sa to dalo celkom dobre skĺbiť. A ktovie? Možno si dieťa aj adoptujem. Dlho som o tom premýšľala. Ale áno, jedného dňa sa, pochopiteľne, chcem stať matkou.

Aké je to udržať si vzťah, keď si herečka?

Veľmi ťažké! Príčinou je väčšinou to, že človek nie je doma dlhšie než dva týždne a musí veľa cestovať. A potom niekoľko mesiacov nakrúca film veľmi, veľmi ďaleko. Dokonca je ťažké udržať si aj „vzťah na víkend“.

A ako relaxuješ, keď máš pár dní voľna?

Milujem, keď môžem ísť na večeru a stretnúť sa s priateľmi. No nenašli by ste ma potĺkať sa okolo klubov. Nie som párty dievča. Hudba na párty je pre mňa často priveľmi hlučná, človek sa nemôže ani porozprávať. Keď som v Los Angeles, veľa čítam, alebo trávim čas pozeraním televízie – napríklad Zúfalých manželiek. Okrem toho som zanietená fotografka. Baví ma to už niekoľko rokov. Normálne si fotia ľudia mňa, takže ma celkom upokojuje, keď to robím naopak. Alebo mám rada nakupovanie v supermarkete. Niekedy ma ľudia spoznajú, no väčšinou sa mi neprihovoria. S tým, že sú tam paparazzi, nemám problém. O pár dní uverejnia fotografiu, na ktorej vážim nejaké paradajky. A čo má byť?

To znie celkom obyčajne.

Áno, je to normálne. Môj život je v skutočnosti iba spolovice taký čarovný, ako si myslia ľudia. Ja nie som diva. Nepotrebujem drahé šperky, rýchle autá alebo pätnásť asistentiek. Myslím, že tento názor pramení z môjho detstva. Nemali sme veľa peňazí, a na tie veci, ktoré sme mali, museli moji rodičia tvrdo pracovať. Sú pre mňa obrovskou inšpiráciou. Ako dieťa som bola veľmi šťastná – aj bez peňazí.

Máš vôbec nejaké zlozvyky?

Som skutočný vorkoholik. Napríklad, keď som na dovolenke, musím sa krotiť. Niekedy sa ukryjem do izby s pagerom alebo s Blackberrym a pracujem. Jednoducho sa strachujem, aby som nezmeškala niečo dôležité. Moja rodina alebo priatelia na mňa dozerajú, a ak ma nájdu pracovať, keď nemusím, vážne sa na mňa hnevajú. (smiech) Ďalšia vec je, že často mením názor. V jednej chvíli som presvedčená, že „áno“, a o sekundu, že „nie“. To mi ide na nervy.

Počul som, že po tom, ako si so sestrou Monicou navrhla módu pre značku Mango, môžeme od teba čakať niečo ďalšie...

Áno, na jeseň bude nová kolekcia. Vždy ma fascinovala móda. Keď som bola malá, ja a moja sestra sme sa stále prezliekali a v obývačke sme si organizovali módne prehliadky. Je jasné, že Monica ani ja nie sme profesionálky, ale máme dobré oko na farby a vzory. Navrhovať všetky tie veci bola zábava. Teraz ľudia nosia „moje” oblečenie – nie je to vtipné? A navyše, pracovať s mojou sestrou je skvelé. Vďaka tomu sa vidíme celkom často. A to je fantastické.